Salzburgom po stopách Mozarta

Počas príprav mojej novej detskej knihy "Mozart, Vĺčikove Vianoce" som sa vydal do Mozartovho rodného mesta. Veď kde inde zbierať materiál a pracovať na rukopise knihy, ak nie v meste, kde sa W. A. Mozart narodil a strávil tu časť života.

Mesto na rieke Salzach má pre mňa osobne a rovnako pre našu rodinu mimoriadny význam. Tu našli domov dve vlny emigrantov z našej rodiny a ja sám som tu desať mesiacov žil.

Salzburg mám rovnako rád ako rodnú Bratislavu a poznám ho rovnako dobre. O meste a jeho spojení s Prešporkom, či Bratislavou, sme so strýkom Robertom Hofrichterom písali v našej prvej spoločnej knihe "Z Prešporku do Soľnohradu".

Teraz som sem prišiel opäť, aby som pracoval na svojej prvej samostatnej a dokonca detskej rozprávkovej knihe. Knižka detskému čitateľovi približuje osobnosť hudobného génia W. A. Mozarta (1756 - 1791), ktorý sa narodil v Salzburgu. A keďže ako šesťročný navštívil Bratislavu, zdal sa mi tento príbeh hodný knihy, ktorá o tejto návšteve deťom porozpráva.

Zrazu som mal pocit, že o Mozartovi chcem vedieť všetko, a preto som sa v mojom obľúbenom meste zahral na turistu a vydal sa po jeho stopách. Na fotkách ponúkam malý výber toho, čo som videl. 

V skutočnosti je toho "mozartovského" v meste ďaleko viac. Ale to treba prísť osobne a spoznávať to na vlastné oči...

Pohľad na staré mesto a pevnosť Hohensalzburg z kopca Kapuzinerberg. V pozadí hora Untersberg.

Mozartov pamätník na Mozartovom námestí.

Mozartov rodný dom na ulici Getreidegasse.
Tu sa W. A. Mozart narodil 27. januára 1756 v byte na treťom poschodí.

Kuchyňa v byte Mozartovcov.

Expozícia múzea.

Dom na námestí Makartplazt, v ktorom rodina Mozartovcov
bývala v rokoch 1773 - 1787.

Mozartova busta na kopci Kapuzinerberg.
Za bustou stával tzv. Zauberflötenhäuschen, teda domček, v ktorom Mozart dokončil svoju Čarovnú flautu. Bolo to vo Viedni, neskôr domček premiestnili na kopec Kapuzinerberg a v 20. storočí  do záhrady Nadácie Mozartem, kde sa dnes dá pozrieť.

Hrob Mozartovej ženy Constanze a otca Leopolda na cintoríne Sebastiansfriedhof.

Bratislava na mape Mozartovho sveta. V Mozartovom rodnom dome, spravovanom Nadáciou Mozarteum takto dokladujú, že W. A. Mozart Bratislavu v roku 1762 navštívil.

Budova Nadácie Mozarteum na ulici Schwarzstrasse. Nadácia spravuje odkaz hudobného génia a písomné pamiatky na neho.

Napísanie knihy podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia.

(c) Text a foto: Peter Janoviček, 2022


 

Vyšla naša nová kniha a ako prvé sa patrí poďakovať

Kniha Z Prešporku do Soľnohradu v ponuke kníhkupectva Martinus

Podarila sa veľká vec!

Po rokoch snaženia dnes vo vydavateľstve Slovart vychádza slovenské vydanie Robertovej a mojej knihy "Von Pressburg nach Salzburg", pod názvom "Z Prešporku do Soľnohradu - Strednou Európou proti prúdu času".
O príbehu vzniku tejto knihy som písal v poslednom blogu. Dnes sa preto zameriam na ďakovanie.
Sami dvaja autori by sme totiž knihu takéhoto rozsahu nikdy nezvládli vytvoriť!
Ďakujeme vydavateľstvu Slovart a jeho riaditeľovi pánovi Jurajovi Hegerovi, bez  ktorého by kniha svetlo sveta nikdy neuzrela. Ďakujeme všetkým pracovníkom vydavateľstva Slovart, ktorí na knihe pracovali - menovite pánovi Andrejovi Šútovcovi, dámam Daniele Marsinovej a Dane Klimovej. Rovnako ako aj prekladateľke pani Kataríne Šmidtovej a grafikovi Braňovi Gajdošovi z firmy A21, s.r.o – ateliér pekného grafického dizajnu.

Veľká vďaka patrí pani Magde Vášáryovej, ktorá od začiatku podporovala naše knižné projekty a pre slovenské vydanie napísala úvodné slovo.
Ďakujeme rakúskemu veľvyslancovi J. E. Helfriedovi Carlovi za text na zadnú stranu knižnej obálky. Práve pôda rakúskeho veľvyslanectva poskytne priestor pre prvú prezentáciu a krst knihy, ktorá sa uskutoční 15. januára 2019.
Ďakujem rovnako môjmu zamestnávateľovi - Univerzitnej knižnici v Bratislave, za všetku podporu, ktorej sa mi pri tvorbe knihy dostalo.

Na záver ďakujeme našej rodine - veď táto kniha je takmer rodinné dielo! Neoceniteľná bola pomoc mojej mamy Renáty Janovičkovej, ktorá trpezlivo čítala a kontrolovala texty, a starala sa o množstvo vybavovačiek, ktoré nám tvorba knihy prinášala. Ďakujeme aj Ivanovi Vilčekovi, za jeho príspevky do knihy a početné diskusie na aktuálne politické, i historické témy.
Určite som na niekoho zabudol, ale budem sa nažiť tento zoznam aktualizovať :)

Všetkých, ktorých zaujímajú dejiny Bratislavy, v širšom meradle celej Strednej Európy a najmä našej zaniknutej vlasti: Rakúska - Uhorska, preto pozývam si knihu prečítať.
Možnosti, kde ju kúpiť nájdete na tejto stránke.

Salzburský zápisník (2): Od Dušičiek, po Advent

Tentoraz na trase Bratislava - Viedeň - Salzburg - Innsbruck.

Bratislavská jeseň

Trochu oneskorene, ale predsa prinášam druhý diel môjho zápisníka (nielen) zo Salzburgu.

November som začal dušičkovou návštevou Bratislavy, aby som sa presvedčil, že "doma je síce doma", ale to neznamená, že tam je vždy aj pekne. Návrat do Bratislavy, po mesiaci v Salzburgu mi priniesol definitívne potvrdenie toho, aké je moje rodné mesto ošumelé. Bratislavu mám rád, ale moment, keď človek prekročí hranicu z Rakúska na Slovensko si nejde nevšimnúť ošarpanosť, špinu, posprejované domy, železničné vagóny... vlastne všetko. Okrem toho reklamný smog, ktorý v takej miere v Rakúsku neexistuje. Človek cíti aj zmenu ovzdušia (holt pod Alpami sa lepšie dýcha a to vraj Salzburg patrí k mestám s najviac znečisteným ovzduším v Rakúsku). A na záver, nemusím byť potravinárskym chemikom, aby som cítil, že kvalita potravín je na Slovensku horšia. Jedlo nechutí zle, ale proste akoby nebolo až tak chutné ako na západ od nás.

Toto nemá byť hejt na Slovensko a Bratislavu, iba smutné konštatovanie faktu, že rozdiel medzi Slovenskom a Rakúskom som cítil zhruba podobne ako rozdiel medzi Slovenskom a Ukrajinou (v prvom prípade je Rakúsko zemou zasľúbenou, v druhom prípade je ním Slovensko).

Prechádzka jesenným Starým mestom moje smutné dojmy trochu napravila a musím uznať, že rozmanitosť bratislavských podnikov má tiež niečo do seba (v Salzburgu mi to príde niekedy príliš fádne).

Viedeň som navštívil na Sviatok všetkých svätých a po prvý raz v nej prespal. Pre všetkých, ktorí hľadajú ubytovanie úplne v centre za pomerne prijateľnú cenu, odporúčam hotel K+K Maria Theresia, Tajný tip na tichú izbu - vyberte si najvyššie podkrovné poschodie a izbu orientovanú do dvora.... už dávno som v hoteli tak dobre nespal :)

Salzburský pochod Krampusov

Po Slovensku dnes večer a zajtra chodí Mikuláš v sprievode anjela a čerta. V rakúskych mestách a dedinách východne od Álp a rovnako na juhu Bavorska, je však v týchto dňoch najznámejšou a zároveň najobávanejšou  postavou Krampus.

Krampus, ktorý pripomína nášho čerta je napoly koza a napoly démon, ktorý v adventnom období trestá neposlušné deti. Ide pravdepodobne o predkresťanskú tradíciu z alpských území. Krampus sa tesne pred Vianocami, premení na človeka, ktorý si však nepamätá, kým bol.  Krampus sa objavuje v sprievode Mikuláša, avšak fenomén Krampusov sa v Rakúsku natoľko rozmohol, že v období okolo Mikuláša sa usporiadáva tzv. Krampuslauf, teda beh, alebo skôr pochod Krampusov.

Krampuslauf je pre mňa mimoriadne bizarná zábava. V strašidelných kostýmoch diablov (ktoré pôsobia ako inšpirácia pre masky z Pána prsteňov), sú oblečení mladí muži, združení v rôznych spolkoch. Muži sa na svoju  úlohu poctivo pripravujú, chystajú kostýmy a často pred podujatím pijú alkohol. Následne, posilnení šnapsom vyrazia do ulíc, vyzbrojení bičmi a reťazami. Počas Krampuslaufu pochodujú v centre miest a dedín, po dopredu vyznačenej trase, často na najrušnejšej ulici a strašia všetkých naokolo. Niekedy vbehnú aj do obchodov a vystrašia predavačky. Niektorí majú svietiace oči, niektorí smrdia ako capi.

Krampuslauf sa v minulosti natoľko vymykal kontrole, že dnes na všetko dohliada polícia. Krampusi sú označení číslami, aby nemohli pod maskou anonymity beztresne ubližovať ľudom. Alkohol je zakázaný (čo neznamená, že sa aj dodržiava). Každoročne sa behom Krampuslaufov, zraní viacero ich účastníkov z radov divákov.

V Salzburgu sa 5. decembra koná Krampuslauf na dvoch najznámejších nákupných uliciach mesta – Linzergasse a Getreidegasse a okrem 140 Krampusov sa ich účastia tisícky divákov - často detí a mladých ľudí, ktorí Krampusov provokujú a nechajú sa nimi naháňať.
Rakúsko je katolícka krajina. Minimálne táto tradícia však svedčí o trochu iných koreňoch našich západných susedov :)

Salzburský zápisník (1): Október

Prológ

Počas letnej dovolenky v rakúskom Salzburgu som urobil spontánne rozhodnutie a prijal ponuku môjho strýka Roberta Hofrichtera (ďalej Robiho) na polročnú stáž v jeho redakcii.

Robi žije v Salzburgu od roku 1981 a venuje sa písaniu kníh a práci v ním založenej mimovládke MareMundi, ktorá sa zameriava na ochranu morí. Momentálne má práce vyše hlavy a potreboval niekoho, kto mu bude pri jeho nahromadenej spisovateľsko - ochranárskej aktivite asistovať. Kedže sme už roky spolupracovali a spoločne napísali dve knihy, javil som sa mu ako správny kandidát na pozíciu dievčaťa chlapca pre všetko. Veď na koho sa dá lepšie spoľahnúť ako na vlastnú rodinu? (česť výnimkám).

A tak som v práci požiadal o polročné neplatené voľno a koncom septembra pricestoval do Salzburgu.

V nasledujúcich riadkoch ponúkam zopár dojmov z prvého mesiaca života v Mozartovom rodnom meste a ak sa mi bude chcieť (a budem mať čas), takýmto spôsobom zhrniem aj nasledujúce mesiace môjho tunajšieho pobytu.

Október

Človeka po príchode do Salzburgu (napríklad ak pricestuje z Bratislavy) ohromí krásna alpská krajina v okolí mesta a čistejší vzduch (alebo sa len môjmu nosu taký zdal). Práve vrcholiaca zlatá jeseň, teplotami pripomínala takmer leto. Po upršanom septembri - jednom z najdaždivejších a najchladnejších za posledné roky, zavládlo v Salzburgu babie leto, z ktorého sa kolektívne tešili obyvatelia mesta, aj davy (prevažne ázijských) turistov v centre. Radosť mali aj žobráci organizovanej rumunskej mafie, ktorú si ešte dobre pamätáme z Bratislavy a ktorá sa teraz za lepšími kšeftami presunula viac na západ. Vďaka politickej korektnosti civilizovanej rakúskej spoločnosti sa tu s nimi nedá nič robiť. Proste každý má právo žobrať a vrchnosť im akurát upravila "pracovnú dobu", kedy môžu žobrať legálne. Do tejto multikultúrnej zmesky ešte zapadajú arabskí mládenci, ktorí sa radi promenádujú popri rieke Salzach, obzerajú dievčatá a predvádzajú športovú módu (ako som si stihol všimnú, celkom letí značka Adidas). Aby som nezabudol, pestrú zmes "nerakúšanov" dopĺňajú miestni Turci, ktorých je toľko, že pri Hlavnej železničnej stanici už majú vlastnú štvrť.
Pre priemerného Európana ťažko stráviteľná realita a preto sa nedá čudovať, že rakúske parlamentné voľby dopadli, ako dopadli. Proste stredoeurópsky trend, kedy pravica a zvlášť extrémna pravica prudko naberajú na sile.
Pre slniečkára ako som ja - prebudenie do mulitkultúrnej európskej reality, avšak úprimne, žiadnu zlú skúsenosť zatiaľ nemám. Iba ak, že tých rodených Rakúšanov je tu bežne na ulici vidieť pomenej a vlastne v centre mesta (kde v turistickom ruchu pracujú Maďari a rôzne slovanské národnosti) tvoria menšinu.

Pre Bratislavčana, zvyknutého cestovať po meste MHD-čkou bolo nezvykom, že miestni verejnú dopravu používajú iba málo. Nie je to ani tak preto, že každá rodina má samostatné auto pre každého jej člena. Salzburčania jednoducho jazdia veľa na bicykli. Vďaka skvele vybudovanej sieti cyklotrás sa kamkoľvek v meste dostanete na dvoch kolesách tak do dvadsiatich minút. Jazdí sa celoročne, ale pri peknom počasí, sú ráno cyklotrasy plné ako naše mosty cez Dunaj - kto môže ide do práce, alebo školy na bicykli.
Vyskúšal som aj miestnu verejnú dopravu, ktorú tvoria autobusy a trolejbusy a má dve negatíva - je pomerne drahá (lístok kúpený u vodiča stál tuším 2,50) a vďaka častým zápcham v centre meste aj pomalá.

Október v Salzburgu mal vďaka počasiu dve tváre. Jedna bola slnečná a teplá (zo dva razy sme mali nad 25 stupňov) a druhá bola studená a upršaná. Ten kto pozná Salzburg vie, že tu často prší. A to nie tak ako v Bratislave, že pol dňa poprchá a potom svieti slnko. Tu keď začne pršať, tak prší aj tri dni. To vám vie byť dobrá otrava. Preto človeku dobre padne, vypadnúť do kúpeľov. V okolí Salzburgu je viac možností, kde sa človek môže vyváľať v teplej vode - napríklad v mestách Bad Vigaun, Golling, alebo v susednom Bavorsku, kde odporúčam návštevu Rupertus Therme.

Samostatnú kapitolu, ku ktorej sa snáď ešte raz vrátim, tvorí tunajšie jedlo. Človek nemusí byť expertom, aby rozoznal, že bežné potraviny sú o niečo chutnejšie a kvalitnejšie ako u nás. Smutným faktom je, že tie isté výrobky sú tu často aj lacnejšie ako u nás. Slovenského milovníka dobrej čokolády napríklad nepoteší, že Lindt čokoláda tu stojí iba 1,89 EUR, alebo že v DM sú ich vlastné Balea výrobky lacnejšie ako v tých našich DM drogériách.
Čo sa jedla týka, tak pre gurmánov odporúčam každotýždenný štvrtkový trh, ktorý sa volá Schranne. Dostať tu takmer všetko - od oblečenia, cez ovocie, zeleninu, prírodnú kozmetiku, po syry a mäsové pochúťky. Ceny sú pomerne vysoké, ale dostanete tu kúpiť pravý chlieb s tmavou, tvrdou a poriadne upečenou kôrkou, ako ho vyrábali naši predkovia, alebo pochúťky z bizónieho mäsa, ktoré je vraj to najzdravšie, aké len môže byť. Dostať tu čerstvé huby, fajnovú bio zeleninu od sedliakov, alebo nádherné jablká v cenách rádovo nad 3 eurá za kilo. Proste taká naša Miletička, ale riadne vytunovaná.
Každodenný trh nájdete v centre mesta na námestí Universitätsplatz, zo zadnej strany Mozartovho rodného domu. Ovocie a zelenina iba tej najvyššej kvality. Ručne vyberané krásne kusy. Ceny námatkovo - 3 kusy cesnaku za 6.30 EUR, kilo orechov v škrupine za vyše 30 EUR.
Za kvalitu a pekné prostredie sa proste platí.
A úprimne, krajších miest ako Salzburg som doteraz moc nevidel.


Toľko niekoľko úvodných dojmov z prvých týždňov môjho života v Salzburgu. Pripájam zopár fotiek s komentárom, aký bol ten môj mesiac v obrazoch.
Ak vás môj zápisník bavil, možno sa stretneme opäť o mesiac.

Love is in the air... babie leto, kopec Gaisberg, ktorý ponúka najkrajší výhľad na mesto a možnosť zalietať si dookola paraglajdom, čo by som rád vyskúšal.

Rôzne formy babieho leta...

Do mesta prichádza jeseň...

Salzburský trh Schranne...

K životu v Salzburgu patrí horská turistika. Toto je môj prvý tunajší dosiahnutý vrchol - Nockstein - 1 042 m. Snáď sa podaria aj vyššie kopce :)