29. 10. 2017

Salzburský zápisník (1): Október

Prológ

Počas letnej dovolenky v rakúskom Salzburgu som urobil spontánne rozhodnutie a prijal ponuku môjho strýka Roberta Hofrichtera (ďalej Robiho) na polročnú stáž v jeho redakcii.
Robi žije v Salzburgu od roku 1981 a venuje sa písaniu kníh a práci v ním založenej mimovládke MareMundi, ktorá sa zameriava na ochranu morí. Momentálne má práce vyše hlavy a potreboval niekoho, kto mu bude pri jeho nahromadenej spisovateľsko - ochranárskej aktivite asistovať. Kedže sme už roky spolupracovali a spoločne napísali dve knihy, javil som sa mu ako správny kandidát na pozíciu dievčaťa chlapca pre všetko. Veď na koho sa dá lepšie spoľahnúť ako na vlastnú rodinu? (česť výnimkám).
A tak som v práci požiadal o polročné neplatené voľno a koncom septembra pricestoval do Salzburgu.
V nasledujúcich riadkoch ponúkam zopár dojmov z prvého mesiaca života v Mozartovom rodnom meste a ak sa mi bude chcieť (a budem mať čas), takýmto spôsobom zhrniem aj nasledujúce mesiace môjho tunajšieho pobytu.

Október

Človeka po príchode do Salzburgu (napríklad ak pricestuje z Bratislavy) ohromí krásna alpská krajina v okolí mesta a čistejší vzduch (alebo sa len môjmu nosu taký zdal). Práve vrcholiaca zlatá jeseň, teplotami pripomínala takmer leto. Po upršanom septembri - jednom z najdaždivejších a najchladnejších za posledné roky, zavládlo v Salzburgu babie leto, z ktorého sa kolektívne tešili obyvatelia mesta, aj davy (prevažne ázijských) turistov v centre. Radosť mali aj žobráci organizovanej rumunskej mafie, ktorú si ešte dobre pamätáme z Bratislavy a ktorá sa teraz za lepšími kšeftami presunula viac na západ. Vďaka politickej korektnosti civilizovanej rakúskej spoločnosti sa tu s nimi nedá nič robiť. Proste každý má právo žobrať a vrchnosť im akurát upravila "pracovnú dobu", kedy môžu žobrať legálne. Do tejto multikultúrnej zmesky ešte zapadajú arabskí mládenci, ktorí sa radi promenádujú popri rieke Salzach, obzerajú dievčatá a predvádzajú športovú módu (ako som si stihol všimnú, celkom letí značka Adidas). Aby som nezabudol, pestrú zmes "nerakúšanov" dopĺňajú miestni Turci, ktorých je toľko, že pri Hlavnej železničnej stanici už majú vlastnú štvrť.
Pre priemerného Európana ťažko stráviteľná realita a preto sa nedá čudovať, že rakúske parlamentné voľby dopadli, ako dopadli. Proste stredoeurópsky trend, kedy pravica a zvlášť extrémna pravica prudko naberajú na sile.
Pre slniečkára ako som ja - prebudenie do mulitkultúrnej európskej reality, avšak úprimne, žiadnu zlú skúsenosť zatiaľ nemám. Iba ak, že tých rodených Rakúšanov je tu bežne na ulici vidieť pomenej a vlastne v centre mesta (kde v turistickom ruchu pracujú Maďari a rôzne slovanské národnosti) tvoria menšinu.

Pre Bratislavčana, zvyknutého cestovať po meste MHD-čkou bolo nezvykom, že miestni verejnú dopravu používajú iba málo. Nie je to ani tak preto, že každá rodina má samostatné auto pre každého jej člena. Salzburčania jednoducho jazdia veľa na bicykli. Vďaka skvele vybudovanej sieti cyklotrás sa kamkoľvek v meste dostanete na dvoch kolesách tak do dvadsiatich minút. Jazdí sa celoročne, ale pri peknom počasí, sú ráno cyklotrasy plné ako naše mosty cez Dunaj - kto môže ide do práce, alebo školy na bicykli.
Vyskúšal som aj miestnu verejnú dopravu, ktorú tvoria autobusy a trolejbusy a má dve negatíva - je pomerne drahá (lístok kúpený u vodiča stál tuším 2,50) a vďaka častým zápcham v centre meste aj pomalá.

Október v Salzburgu mal vďaka počasiu dve tváre. Jedna bola slnečná a teplá (zo dva razy sme mali nad 25 stupňov) a druhá bola studená a upršaná. Ten kto pozná Salzburg vie, že tu často prší. A to nie tak ako v Bratislave, že pol dňa poprchá a potom svieti slnko. Tu keď začne pršať, tak prší aj tri dni. To vám vie byť dobrá otrava. Preto človeku dobre padne, vypadnúť do kúpeľov. V okolí Salzburgu je viac možností, kde sa človek môže vyváľať v teplej vode - napríklad v mestách Bad Vigaun, Golling, alebo v susednom Bavorsku, kde odporúčam návštevu Rupertus Therme.

Samostatnú kapitolu, ku ktorej sa snáď ešte raz vrátim, tvorí tunajšie jedlo. Človek nemusí byť expertom, aby rozoznal, že bežné potraviny sú o niečo chutnejšie a kvalitnejšie ako u nás. Smutným faktom je, že tie isté výrobky sú tu často aj lacnejšie ako u nás. Slovenského milovníka dobrej čokolády napríklad nepoteší, že Lindt čokoláda tu stojí iba 1,89 EUR, alebo že v DM sú ich vlastné Balea výrobky lacnejšie ako v tých našich DM drogériách.
Čo sa jedla týka, tak pre gurmánov odporúčam každotýždenný štvrtkový trh, ktorý sa volá Schranne. Dostať tu takmer všetko - od oblečenia, cez ovocie, zeleninu, prírodnú kozmetiku, po syry a mäsové pochúťky. Ceny sú pomerne vysoké, ale dostanete tu kúpiť pravý chlieb s tmavou, tvrdou a poriadne upečenou kôrkou, ako ho vyrábali naši predkovia, alebo pochúťky z bizónieho mäsa, ktoré je vraj to najzdravšie, aké len môže byť. Dostať tu čerstvé huby, fajnovú bio zeleninu od sedliakov, alebo nádherné jablká v cenách rádovo nad 3 eurá za kilo. Proste taká naša Miletička, ale riadne vytunovaná.
Každodenný trh nájdete v centre mesta na námestí Universitätsplatz, zo zadnej strany Mozartovho rodného domu. Ovocie a zelenina iba tej najvyššej kvality. Ručne vyberané krásne kusy. Ceny námatkovo - 3 kusy cesnaku za 6.30 EUR, kilo orechov v škrupine za vyše 30 EUR.
Za kvalitu a pekné prostredie sa proste platí.
A úprimne, krajších miest ako Salzburg som doteraz moc nevidel.


Toľko niekoľko úvodných dojmov z prvých týždňov môjho života v Salzburgu. Pripájam zopár fotiek s komentárom, aký bol ten môj mesiac v obrazoch.
Ak vás môj zápisník bavil, možno sa stretneme opäť o mesiac.

Love is in the air... babie leto, kopec Gaisberg, ktorý ponúka najkrajší výhľad na mesto a možnosť zalietať si dookola paraglajdom, čo by som rád vyskúšal.

Rôzne formy babieho leta...










Do mesta prichádza jeseň...




Salzburský trh Schranne...









K životu v Salzburgu patrí horská turistika. Toto je môj prvý tunajší dosiahnutý vrchol - Nockstein - 1 042 m. Snáď sa podaria aj vyššie kopce :)






Žiadne komentáre: