List pre Petra Pišťanka o jeho poslednej knihe Pán Hronu

Vážený pán Pišťanek, milý Peter,

píšem Vám, lebo som si prečítal Vašu zbierku poviedok Pán Hronu – Z klenotnice slovenského obrodeného lyrizovaného sociálno - kritického realizmu, ktorá nedávno vyšla v Slovarte. Pôvodne som Vám chcel napísať cez Facebook už pred desiatimi rokmi, keď Vám vyšiel román Rukojemník, ale neurobil som to. Po tom, čo ste navždy odišli, som to viac krát oľutoval. Chcel som Vám dať vedieť, ako uznávam Vašu tvorbu. Píšem Vám preto touto formou aspoň teraz, keď vyšla Vaša posledná kniha.

Nečakal som, že sa niekedy dočkáme vydania Vašich „stratených“ poviedok zo zbierky Pán Hronu. Napísali ste ich počas vojenčiny ako 22 ročný a v listoch posielali priateľovi Dušanovi Taragelovi, ktorý ich prepisoval na stroji. V roku 1982, po predčasnom návrate z vojny domov (po strašnej zlomenine nohy), ste si zbierku chceli vydať sám v náklade 20 kusov, pričom každý by stál 20 Kčs. Kniha mala obsahovať 26 poviedok, 3 básne, jednu divadelnú hru a jednotlivé literárne diela mali dopĺňať fotografie Dušana Taragela.

Jediný (!) exemplár rukopisu zbierky však básnik Milan Kubica, ktorému ste texty zapožičali na prečítanie, v stave opitosti nahádzal do kanála. Svoju prvú knihu ste preto považovali za navždy stratenú.

Zbierku Pán Hronu ste napísali v štýle literárneho hnutia SOLSKR, teda slovenského obrodeného lyrizovaného sociálno - kritického realizmu. Hnutie ste vymysleli spolu s Dušanom Taragelom a jeho základom bolo „písať v tradícii lyrizovanej prózy a zamerať sa na sociálne problémy slovenského vidieka“. Texty mali byť veľmi stručné a na konci poviedky mal ktosi zomrieť, či sa udiať tragédia. Hnutím ste sa nazývali, lebo ste boli dvaja. Išlo o váš spoločný výsmech z nenávideného a pre autorov zväzujúceho socialistického realizmu.

Nakoľko sa poviedky zo zbierky Pán Hronu považovali za navždy stratené, knižne ste debutovali až v roku 1991 kultovým románom Rivers of Babylon. Po Vašom odchode v roku 2015, sme sa my priaznivci Vašich kníh dozvedeli, že ste svoje diela navždy vymazali z počítača. Bol to šok, že si od Vás viac neprečítame nič nové.

Tu budem osobný. Niekto má v mladosti za idol športovca, niekto herca či speváka. Ja som mal za idol Vás. Už ako chlapec som túžil byť spisovateľom a vy ste jednoducho boli našim najlepším autorom. Snažil som sa napodobňovať Váš štýl, ale moje poviedky boli oproti tým Vašim slabé. Teraz už rozumiem, že ich svojská poetika nebola samoúčelná, ale vychádzala práve z doktríny SOLSKR.

A teraz to najdôležitejšie. Vaša zbierka poviedok Pán Hronu predsa vyšla! Všetkých tridsaťtri listov, ktoré ste z vojenčiny poslali Dušanovi Taragelovi, si on odložil. A pred pár rokmi si ich opäť prečítal a našiel medzi nimi 13 z pôvodných 25 poviedok. Stratené poviedky nahradil poviedkami, ktoré už vyšli v zbierke Sekerou a nožom, ale napísané boli v duchu SOLSKR. Zo svojho archívu pridal cyklus poviedok Po práci I, II, III.

Z plánovanej knihy Pán Hronu sa tak napokon zachovalo 18 textov. Ilustroval ich Jozef Gertli Danglár a jeho kresby by sa Vám iste páčili! Dušan Taragel do knihy napísal „štúdiu“ Pán Hronu: Stratený a nájdený, v ktorej podrobne vysvetlil históriu vzniku poviedok a objasnil fakty z Vášho života. Knihu doplnil poznámkami k poviedkam a množstvom ukážok z Vašich listov a dobovými fotografiami.

Je to krásna kniha. Hádam, že by ste boli spokojný. Vaša plánovaná prvá zbierka, je tak napokon Vašou poslednou. Aký životný paradox. Každopádne gratulujem ku knihe. A ďakujem za všetku Vašu literatúru, ktorá s nami ostane navždy.

Peter Janoviček

Predstavujem hlavného hrdinu môjho románu

Práce na románe "Moje leto s Hubertom" napredujú podľa plánu a je na čase predstaviť si hlavného hrdinu knihy. Asi bude najlepšie, keď mu dám na chvíľu slovo. Dámy a páni, toto je Michal.

 

AI art

"Volám sa Michal Horváth, o pár mesiacov mám pätnásť rokov a od septembra začnem chodiť na strednú knihovnícku školu v Bratislave. Som nižšej postavy, (ale stále dúfam, že ešte vyrastiem na poriadneho borca), mám svetlohnedé vlasy, zelené oči a trochu veľké predné zuby.

S rodičmi a bratom bývame v rodinnom dome na Šťastnej ulici v Prievoze. Asi by sme teda mali byť šťastní, ale nie je to veľmi pravda. Často som smutný a cítim sa osamelo. Sám sebe opakujem, že ma nikto nemá rád. Ale prečo? Snažím sa byť milý, viem byť dobrý kamarát. Aj sa pravidelne sprchujem a nesmrdím ako poniektorí opičiaci v triede.

Dnes som sa rozhodol, že si budem písať denník počas celých prázdnin. Bol som si v meste kúpiť tento zápisník a hneď začínam. Ktovie, možno raz bude zo mňa spisovateľ! Chcem pre všetky budúce generácie zaznamenať (dúfam) tie najlepšie prázdniny v mojom živote. Som dosť starý na všetko, o čom si rodičia myslia, že pre mňa nie je vhodné. Chcem si konečne nájsť frajerku, poriadne si s ňou užiť. (Poznámka: všetky aspekty užívania si s babami je potrebné dopredu naštudovať.) A chcem, aby sme spolu s kamošom Ondrom postúpili na spoločenskom rebríčku smerom nahor..."

Napísanie rukopisu románu "Moje leto s Hubertom" podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia.

Výnimočný piatkový večer na Horúčke sobotňajšej noci

Foto: Peter Brenkus

Muzikál podľa legendárneho filmu, ktorý preslávil Johna Travoltu a priniesol mu nomináciu na Oscara, si po prvý raz môžu pozrieť aj slovenskí divadelní diváci.  

Horúčka sobotňajšej noci je dnes už filmovou klasikou. Muzikál z roku 1977 sa stal tretím filmom Johna Travoltu, ktorý sa vďaka úlohe Tonyho Manera stal iba v 23 rokoch superhviezdou. Svoju hollywoodsku pozíciu potom potvrdil o rok neskôr v Pomáde.

Muzikál Pomáda som videl kedysi dávno ešte v PKO s Ivetou Bartošovou v hlavnej úlohe a v mysli mi ostal ako nenáročné predstavenie s chytľavými hitmi.

Horúčka sobotňajšej noci sa u nás v divadle vidieť nedala až do roku 2024. Na dosky slovenských scén ju prinieslo Divadlo Mystik, ktoré s predstavením cestuje po našich mestách. Mne sa sobotnú horúčku podarilo vidieť v piatok 14. júna v DK Ružinov v Bratislave.

Pôvodný muzikál mal premiéru v roku 1998 v Londýne a hlavnú úlohu v ňom stvárnil Adam Garcia.

Réžie slovenského predstavenia sa ujala Zuzana Fischer, ktorá je momentálne najmladšou slovenskou opernou režisérkou a pôsobí v SND. Predstaveniu prospelo, že mladý herecký ansámbel riadi mladá režisérka s modernými nápadmi. Napriek tomu, že dej príbehu sa odohráva niekoľko desaťročí dozadu, predstavenie pôsobilo aktuálne.

Dramaturgie a rovnako úlohy pána Fusca - majiteľa obchodu s farbami, sa ujal skúsený Michal Rovňák, ktorý predstaveniu vdýchol aj kúsok svojho zmyslu pre humor. Zopár scén bolo skutočne veselých a obecenstvo sa schuti pobavilo.

Muzikál Horúčka sobotňajšej noci však nie je primárne komédiou. Je silným príbehom o veľkých snoch a túžbe po ich napĺňaní. O mladých ľuďoch z nižšej sociálnej vrstvy, ktorí sa so svojim spoločenským statusom vyrovnávajú rôznym spôsobom a snívajú o slobode.

Hlavnú úlohu Tonyho Manera skvele stvárnil mladý a talentovaný Martin Macko. Tony je spočiatku drzý a frajerský týpek. Jeho postava však v priebehu predstavenia prechádza premenou, ktorú Macko zvládol skvele. Tony v jeho podaní je vo svojej podstate smutnou postavou, ktorá bojuje so životom, jeho nepriazňou a hľadá pritom uznanie a samozrejme lásku.

Martinovi Mackovi skvele sekunduje Marianna Polyáková ako tanečníčka Stephanie. Pochváliť však treba celý súbor a to nielen za spevácke, ale aj strhujúce tanečné čísla.

Pre väčšinu návštevníkov predstavenia asi bude najväčším lákadlom hudba Bee Gees, ktorých nesmrteľné hity podfarbujú predstavenie. Potešilo ma, že texty piesní nie sú preložené, ale herci ich spievajú po anglicky.

V Dome kultúry Ružinov som kedysi mal stužkovú a videl v ňom slovenský muzikál Cyrano z predmestia. Priestory kulturáku som si pamätal ako socialistické retro, ktoré trochu zaostáva za „pravými“ divadelnými scénami. Aj preto bola pre mňa Horúčka sobotňajšej noci veľkým prekvapením. Videl som skutočné divadlo, moderné predstavenie a skvelú show, ktorá prináša divákom umelecký zážitok. Témy muzikálu ako sociálna nerovnosť, či nenávisť k menšinám sú žiaľ aktuálne stále. Hudba Bee Gees je navyše nesmrteľná a muzikál má tak čo ponúknuť aj generácii Z.

Peter Janoviček

Pozvánka na výstavu Občianska guráž

Už zajtra, vo štvrtok 13. júna 2024 pozývam o 18.00 na vernisáž novej panelovej výstavy OZ Bratislavské rožky na nádvorie Starej radnice v Bratislave.
Pripravili sme pop-up slovensko - maďarskú výstavu, ktorej obrazovú stránku pomáhala vytvoriť umelá inteligencia.

Slovenský divadelný Adrian Mole srší humorom

V rámci príprav k napísaniu rukopisu románu "Moje leto s Hubertom," som navštívil predstavenie Divadla Ludus TAJNÝ DENNÍK ADRIANA MOLA, určené školákom. Vidieť dramatizáciu mojej obľúbenej knihy, bolo už dlhšie mojím snom. Navyše Adrian Mole je akoby "starším bratom" môjho vlastného literárneho hrdinu Michala Horvátha. Sklamaný z predstavenia som rozhodne nebol. Práve naopak. Zažil som príjemné a veselé dopoludnie s riadnou dávkou nostalgie.

Dávid Hartl ako Adrian Mole.
Foto: Igor Stančík/Divadlo Ludus

Autorkou kultovej knihy "Tajný denník Adriana Mola 13 a 3/4" je britská novinárka a literátka Sue Townsendová (1946 - 2014). Jej humoristické romány o trampotách svojského hrdinu Adriana Mola si získali srdcia čitateľov po celom svete. Prvú knihu série napísala v roku 1982 a pre veľký úspech nasledovalo ešte sedem románových pokračovaní. V slovenčine Adrian Mole vyšiel po prvý raz v roku 1990 a dočkal sa niekoľkých vydaní.