28. 6. 2019

Mimozemšťan Štefánik a utópia tahitského štátu Slovákov

Obálka novej knihy Michala Hvoreckého 
Tahiti (Utópia), Marenčin PT (2019).
Tahiti s poznámkou v podnázve: Utópia, znie titul nového románu Michala Hvoreckého, ktorý bol verejnosti po prvý raz predstavený v pondelok 24. júna 2019 v priestoroch Pistoriho paláca v Bratislave. V diskusii s Petrom Michalíkom autor prezradil, že nápad na knihu nosil v hlave už takmer deväť rokov a do samotného písania sa pustil zhruba pred tromi rokmi. Jeho snahou bola demýtizácia Štefánika, ktorého osobnosť - aj pri príležitosti stého výročia úmrtia, v našej spoločnosti opäť nabrala na popularite.

Samotná kniha, autorom označená ako utópia, by ľahko mohla byť zaradená aj do kategórie literárnej science-fiction, v tomto prípade by sa jednalo o historickú fantastiku. Možno by pritom bolo vhodné opatriť ju poznámkou: Kniha nie je vhodná pre povahy citlivé na svoju etnicitu, a ľudí bez zmyslu pre iróniu a nadhľad. Čitatelia znalí Hvoreckého diela, však isto tušia, do čoho sa púšťajú, keď knihu začnú čítať.

Milan Rastislav Štefánik navštívil Tahiti - najväčší ostrov Francúzskej Polynézie, ktorý sa nachádza v súostroví Ostrovy Spoločnosti v Tichom oceáne, počas svojho života dva razy. Pozoroval tam Halleyho kométu a vytvoril jedny z prvých fotografií tejto oblasti. Dve jeho fotky zdobia aj Hvoreckého knihu - Štefánikov autoportrét a pravdepodobne jeden z prvých dodnes zachovaných aktov z tvorby slovenských fotografov. Nahá tahitská kráska, opierajúca sa o kmeň palmy.
Štefánik musel Tahiti milovať. Dokonca sníval o tom, že sa na tento rajský ostrov presťahuje. Dejiny mu však ako dobre vieme, plánovali iný osud.
Michal Hvorecký na tomto Štefánikovom sne vybudoval svoj sen literárny. Dej románu sa začína na parížskej Mierovej konferencii, ktorej priebeh je iný, než ako ho poznáme z učebníc dejepisu. Česi si založia vlastný štát a Slovensko zostane súčasťou Uhorska, kde sa k moci dostáva admirál Horthy. Uhorsko sa mení na fašistickú diktatúru, ktorá brutálne prenasleduje nemaďarské národy. Slováci sa rozhodnú opustiť domovinu a pod Štefánikovým vedením sa vydávajú na dlhú cestu za slobodou - na vzdialené Tahiti. Slovenský exodus nápadne pripomína európsku migračnú krízu z roku 2015. Slováci, ako národ, ktorý väčšinovo odmieta prijať utečencov, sa v Hvoreckého knihe sami ocitajú v pozícií migrantov, a pocítia na vlastnej koži nenávisť domáceho obyvateľstva krajiny, cez ktorú putujú (v tomto prípade Rakúsko). Pomoci sa im dostane až v Nemecku, odkiaľ vlakmi putujú do prístavu Le Havre, a odtiaľ loďou do Francúzskej Polynézie.
Kniha opisuje ako sa Slováci prispôsobujú novému životu na Tahiti a ako namáhavo budujú Nové Slovensko v tomto exotickom prostredí. Knižný príbeh sa odohráva v rozličných časových úsekoch, od roku 1911, až do roku 2020. Beh dejín však akoby nebolo možné zmeniť. Napriek odlišnému prostrediu vývoja, pripomína blízka budúcnosť tahitských Slovákov čosi, čo poznáme z našej vlastnej krajiny a doby.
Pri čítaní knihy som si nechtiac spomenul na Pišťankových džundžianskych Slovákov. Porovnávanie s tými tahitskými však prináša rozdiely. Peter Pišťanek svojich džundžianskych Slovákov písal s túžbou po niečom pôvodnom. Po národe neskazenom divokými 90. rokmi na Slovensku. Fantazíroval o krajine, do ktorej sa dá ujsť, ak človek chce nájsť ľudí žijúcich podľa určitých vzorcov, považovaných za tradičné.  Hvoreckého tahitskí Slováci však naopak dokazujú, že tomu, čo máme zakódované v našich génoch neutečieme, ani keď odídeme žiť na druhý koniec sveta.
Michal Hvorecký vo svojej knihe necháva Štefánika žiť o zopár rokov dlhšie, ale osud ho napokon dostihne a jeho lietadlo skončí vo vodách Tichého oceána. Osudu, ktorý mu bol určený, teda ani v tomto románe neutiekol.
Štefánik ako historická osobnosť s pestrým životom a aj mnohými rozporuplnými názormi, v projekcii ľudu na Slovensku, aj toho na Tahiti predstavuje typ superhrdinu.  V Hvoreckého opise, ktorý sa snaží o spoznanie jeho skutočnej tváre, je Štefánik zase akýmsi mimozemšťanom. Osoba, ktorý nezapadá do škatuliek a noriem svojej doby. Muž, ktorý v niektorých ohľadoch dokonca svoju dobu predbehol, v mnohých názoroch zase zaostal.

Kniha Tahiti (Utópia) mi niečím pripomenula Hvoreckého novelu Najhorší zločin vo Wilsonove zo zbierky Lovci a zberači. Nielen menom amerického prezidenta Woodrowa Wilsona, ktorý v oboch knihách vystupuje, ale aj spôsobom, s akým autor narába s historickou látkou a pretavuje ju do svojho literárneho sveta. Toto nie je kniha, ktorá sa bude automaticky páčiť každému. K jej čítaniu možno treba mať určitý vzťah k histórií a zároveň ju vedieť brať s nadhľadom. V knihe absentujú dialógy a autor má vynikajúco naštudovanú historickú matériu, takže rozoznať rozprávanie o skutočných dejinách od autorovej fantázie môže byť pre čitateľa výzvou. 
Po grafickej stránke je kniha krásna. Či už obálkou a väzbou, ale aj typografiou a celkovým dizajnom od Pala Bálika.
Román Tahiti ukazuje správny spôsob, ako sa dá vyrovnávať so svojou národnou minulosťou. Je dôkazom, že sa to dá robiť inteligentne, s humorom, fantáziou a bez toho, aby sme sa brali smrteľne vážne.


(c) Text, koláž: Peter Janoviček 2019

25. 6. 2019

Na koncerte "Jaro Filip 70" sa posielali gratulácie do neba

Grafika: Dr. Horák s Danglárovou ilustráciou
Do konca roka nám zostáva ešte viac ako šesť mesiacov, ale koncertná sezóna v Bratislave pravdepodobne predčasne vyvrcholila už v pondelok 24. júna. Aspoň čo sa koncertov domácich interpretov týka, určite. Veď na pódiu bratislavskej Axa Arény NTC sa v jeden večer a na jednom pódiu stretlo toľko zvučných mien slovenskej hudby a kultúry, ako tomu býva azda iba na veľkých festivaloch.

16. 5. 2019

Cyrano sa vrátil domov na Novú scénu s novou energiou a osvedčenými piesňami

Foto: Facebook Nová scéna (https://www.facebook.com/DivadloNovaScena/)
AKTUALIZOVANÉ 25. 6. 2019
Moje prvé stretnutie s muzikálovým Cyranom z predmestia sa udialo v roku 1999 v Dome kultúry Ružinov. Nepatrím ku generácií, ktorá mohla obdivovať výkony Kamily Magálovej a Jozefa Benedika v pôvodnom naštudovaní rockového muzikálu z roku 1977 na bratislavskej Novej scéne. Napriek tomu, že verzia Cyrana z roku 1999 sa pozitívnej kritiky, ani diváckeho úspechu nedočkala, magnetofónovú pásku s oprášenými piesňami z muzikálu som mal poctivo napočúvanú a texty piesní si pamätám dodnes. Vtedajšie uvedenie muzikálu stavalo na výkone Dušana Cinkotu v úlohe Cyrana a Sone Norisovej ako Roxany, ktorí svojimi dobrými výkonmi pridali plusové body inak priemernému predstaveniu.
Keď sa ku mne pred nejakou dobou dostala správa, že Nová scéna ide Cyrana z predmestia uviesť opäť, vzbudila vo mne veľké očakávania a túžbu predstavenie vidieť. Mal som možnosť zúčastniť sa predpremiéry muzikálu 15. mája a následne jednej reprízy predstavenia.
Aký je teda Cyrano z roku 2019?


Aktuálny Cyrano z predmestia sa snaží byť predstavením pre všetkých. Ráta so silnou diváckou základňou generácie pôvodného uvedenia, ale rád by prilákal i mladých divákov, ktorí doteraz muzikál nepoznali. Práve prvá skupina divákov na predpremiére prevažovala a zdala sa spokojná, keď umelcov pri záverečnej ďakovačke ocenila búrlivým standing ovation. Rozmýšľam, ako bude na predstavenie reagovať súčasná generácia, ktorej je muzikál príbehom a vekom účinkujúcich predsa len podstatne bližšie. Ocenia dnešní mladí ľudia, odchovaní rapovou hudbou z mobilných telefónov krásu Hammelových a Vargových melódií, či Peterajove a Štrasserove texty piesní? Práve oné texty totiž zostali zachované v pôvodnej podobe a veta typu "Ja nekupujem na Korze, čo nosí sa a čo sa chce" dnes už nepôsobí príliš aktuálne. Naopak libreto Alty Vášovej sa napriek deklarovanému obdivu zo strany tvorcov nového spracovania muzikálu, dočkalo aktualizácie. Na pódiu sa spomína Instagram a súčasnú dobu autori celkom úspešne navodzujú aj vizuálne. Účinkujúci ďobú do mobilných telefónov, robia si selfie, a na veľkoplošnú obrazovku sú premietané titulné strany bulváru, informujúce o kariérnom vzostupe skupiny Kadeti, alebo neskôr "The Kadets",  aby zneli viac cool. Na repríze muzikálu, kedy v hľadisku prevažovali mladšie ročníky sa zdalo, že snaha autorov zafungovala a publikum bolo spokojné.
Veľmi pozitívnym prvkom predstavenia je osmečlenná živá kapela priamo na modernom pódiu, umiestnená po oboch jeho stranách na akomsi lešení (nápad, ktorý mi inak pripomenul Ďurovčíkového Jesusa). Na mnou videných predstaveniach spievali a hrali v hlavných úlohách Lukáš Pišta ako Cyrano, Romana Dang Van a Mirka Gális Partlová ako Roxana, a Vladislav Plevčík a Dárius Koči ako Ján. Bol to práve výkon Lukáša Pištu, ktorý tiahol celé predstavenie. Cyrano v jeho podaní bol maximálne uveriteľný od prvej sekundy na scéne. Drsný, drzý, ale napriek tomu s nežnou dušou. Postava Roxany v podaní Mirky Gális Partlovej bola uveriteľná, dobre zahraná a zaspievaná. Romana Dang Van sa v istom rozhovore zverila, že sa so svojou postavou úplne stotožniť nedokáže, čo bolo na predpremiére ešte trochu viditeľné.

Každopádne mladí energickí účinkujúci, spolu s kvalitne a chvíľami sympaticky tvrdo hrajúcou živou kapelou majú potenciál osloviť aj mladších divákov. Lebo postavy krčmára Ruda a jeho manželky Berty idú akoby na istotu pre starších divákov predstavenia, či už herecky, alebo spôsobom humoru.

Cyrano z predmestia je predstavenie, ktoré sa oplatí vidieť, ale porovnávať s čímkoľvek z minulosti neodporúčam. Je to nové predstavenie pre divákov z roku 2019, aj keď s priznanou nostalgiou a úctou jeho dnešných tvorcov k pôvodným autorom, čo napokon dokazuje aj maľovaná opona s členmi skupiny Collegium musicum a veľkým portrétom majstra Mariána Vargu uprostred.


Cyrano z predmestia * Divadlo Nová scéna Bratislava * Libreto: Alta Vášová * Hudba: Pavol Hammel, Marián Varga * Texty piesní: Kamil Peteraj, Ján Štrasser * Choreografia: Ladislav Cmorej * Kostýmy: Jarmila Ťažká * Scéna: Martin Novák * Dramaturgia: Dávid Hartl * Réžia: Patrik Vyskočil * V hlavných úlohách účinkujú: Cyrano: Ján Slezák/ Lukáš Pišta * Roxana: Mirka Gális Partlová/ Romana Dang Van * Ján: Dárius Koči/ Vladislav Plevčík. V ďalších postavách sa predstavia: Karin Olasová, Lucia Vráblicová, Pavol Topoľský, Štefan Kožka, Peter Makranský, Róbert Halák a ďalší. * Muzikál sprevádza živá osemčlenná kapela.Premiéra: 16. - 17. mája 2019.

13. 3. 2019

Budem prednášať na SlavCone 2019


Teším sa, že budem môcť predstaviť našu knihu "Z Prešporku do Soľnohradu" aj mladšiemu publiku. Stane sa tak na festivale fantasy, sci-fi, histórie, mytológie a popkultúry SlavCon 2019, ktorý sa uskutoční 26. - 28. apríla 2019, vo FIIT STU v Bratislave.
Knižná prezentácia sa uskutoční v sobotu 27. apríla o 16:00, v miestnosti č. 140.

18. 2. 2019

Živý rozhovor v Rádiu Regina

V sobotu 16. februára 2019 som absolvoval svoje prvé živé rozhlasové vystúpenie. Prijal som pozvanie moderátora Rádia Regina Richarda Šümeghyho do programu "Hosť Panorámy". Rozprávali sme sa o knihe "Z Prešporku do Soľnohradu", ale aj o starej Bratislave a mojom povolaní knihovníka.
Záznam hodinového programu si môžete vypočuť v archíve RTVS.