10. 12. 2017

Salzburský zápisník (2): Od Dušičiek, po Advent

Tentoraz na trase Bratislava - Viedeň - Salzburg - Innsbruck.

Bratislavská jeseň

Trochu oneskorene, ale predsa prinášam druhý diel môjho zápisníka (nielen) zo Salzburgu.

November som začal dušičkovou návštevou Bratislavy, aby som sa presvedčil, že "doma je síce doma", ale to neznamená, že tam je vždy aj pekne. Návrat do Bratislavy, po mesiaci v Salzburgu mi priniesol definitívne potvrdenie toho, aké je moje rodné mesto ošumelé. Bratislavu mám rád, ale moment, keď človek prekročí hranicu z Rakúska na Slovensko si nejde nevšimnúť ošarpanosť, špinu, posprejované domy, železničné vagóny... vlastne všetko. Okrem toho reklamný smog, ktorý v takej miere v Rakúsku neexistuje. Človek cíti aj zmenu ovzdušia (holt pod Alpami sa lepšie dýcha a to vraj Salzburg patrí k mestám s najviac znečisteným ovzduším v Rakúsku). A na záver, nemusím byť potravinárskym chemikom, aby som cítil, že kvalita potravín je na Slovensku horšia. Jedlo nechutí zle, ale proste akoby nebolo až tak chutné ako na západ od nás.
Toto nemá byť hejt na Slovensko a Bratislavu, iba smutné konštatovanie faktu, že rozdiel medzi Slovenskom a Rakúskom som cítil zhruba podobne ako rozdiel medzi Slovenskom a Ukrajinou (v prvom prípade je Rakúsko zemou zasľúbenou, v druhom prípade je ním Slovensko).
Prechádzka jesenným Starým mestom moje smutné dojmy trochu napravila a musím uznať, že rozmanitosť bratislavských podnikov má tiež niečo do seba (v Salzburgu mi to príde niekedy príliš fádne).

Viedeň som navštívil na Sviatok všetkých svätých a po prvý raz v nej prespal. Pre všetkých, ktorí hľadajú ubytovanie úplne v centre za pomerne prijateľnú cenu, odporúčam hotel K+K Maria Theresia, Tajný tip na tichú izbu - vyberte si najvyššie podkrovné poschodie a izbu orientovanú do dvora.... už dávno som v hoteli tak dobre nespal :)



Po tejto "dovolenke" nasledoval návrat do salzburskej reality, prerušený pracovnou návštevou Innsbrucku.
Innsbruck som navštívil úplne po prvý krát a zostal prekvapený, ako rozdielne je toto alpské mesto, oproti takému Salzburgu. Povaha hlavného mesto Tirolska je silne ovplyvnená susedstvom s Talianskom (región Južné Tirolsko). Mesto pôsobí už na prvý pohľad architektonicky inak, ako Salzburg. Starobylé domy, svojím zdobením a výzorom, pripomínajú skôr domy z talianskych uličiek.



Iný je tu aj jazyk. Tirolská nemčina, ktorej nezvyknuté ucho, len veľmi ťažko rozumie. Rozdielna je aj ponuka obchodov v centre mesta. Nájdete tu obchodíky, vegánom pripomínajúce peklo. Napríklad taká Speckeria ponúka výber najlepších tirolských slanín. Pre mňa boli raritou napríklad slaninové chipsy.


V meste ma prekvapili staré domy s podlubím, ktoré som si doteraz pamätal najmä z českých miest a mestečiek.



Už z diaľky zaváňal stánok s ponukou syrov, ktoré sa chuťou a kvalitou vyrovnajú tým talianskym. Mňa ako milovníka pizze uchvátilo jedno štýlové bistro, v ktorom som ochutnal asi najlepšiu pizzu mimo Talianska. Žiaľ, ponáhľali sme sa na posledný vlak do Salzburgu a na zjedenie tejto božskej pizze som mal asi 15 minút.
(Foto pizze pre krátkosť času a hlad účastníkov chýba ;)


Salzburg v novembri nám priniesol takmer doslova všetky ročné obdobia. Dočkali sme sa krásneho takmer jarného dňa, kedy som na južnej strane hradného kopca obdivoval kvitnúce prvosienky.

Leto som si pripomenul v Rupertus Therme, v bavorskom Bad Reichenhalle, kde nájdete najlepšie kúpele na okolí Salzburgu. Rozsiahly komplex ponúka za 22 eurovú dennú vstupenku zábavu a relax pre celú rodinu. Ja osobne som si najviac užil pobyt vo vonkajšom bazéne s nádherným výhľadom na zasnežené alpské štíty, čľapkajúc sa v 36 stupňovej teplej vode. Mojím tipom je soľná jaskyňa s teplou vodou a slanosťou 12%, na ktorej hladine sa dá ležať ako v Mŕtvom mori.

Jeseň sme v Salzburgu zažili počas hmlistých dní, kedy inverzia zabalí mesto do hrubej prikrývky nízkej oblačnosti, z ktorej vyčnievajú iba kopce nad mestom. Týchto dní je však našťastie v Salzburgu podstatne menej ako v Bratislave.

Zima k nám prišla v posledný novembrový deň. V meste nasnežilo a aj keď sa sneh topil, stačilo vyjsť zopár krokov na Mönchsberg, čo je kopec uprostred Salzburgu a tu som objavil skutočnú zimnú rozprávku a asi 15 centimetrov snehu.

Koncom novembra odštartovali postupne všetky mestské vianočné trhy. Snažil som sa ich navštíviť ešte pred začiatkom Adventu, lebo s blížiacimi sa Vianocami, rapídne stúpa počet ich návštevníkov, až na takmer neznesiteľnú mieru (ako napokon všade).
Najviac sa mi páčia menšie, ale atmosférou najkrajšie trhy na nádvorí gastronomického komplexu
Sternbräu. Ponúkajú takmer až americko-gýčovú vianočnú výzdobu, živé zvieratká a celkom peknú ponuku tovaru. 
Viac o vianočných trhoch v Salzburgu, ale až v ďalšom blogu...
Záverom zopár fotografií za posledný mesiac.
Dočítania nabudúce!


Jesenný piknik uprostred rašelinísk v dedinke Bürmoos.


Bürmoos


Jeseň a zima spoločne na jednej fotke


Do Salzburgu prichádza vianočný čas - adventný trh v Sternbräu


Prvá snehová nádielka tejto zimy...











(c) Text and Photos: Peter Janoviček, 2017

Žiadne komentáre: