3. 4. 2016

Ukrajina: Nezabúdajme na nášho východného suseda

Za posledných 12 dní sme spolu s Robertom Hofrichterom podnikli 2100 km cestu Poľskom a Ukrajinou po stopách bývalého Rakúsko - Uhorska a východného židovstva pre našu pripravovanú knihu "Des Doppeladlers wilder Osten" (Kral Verlag, 2016).
Moje dojmy z Ukrajiny stále spracovávam, pokúsim sa o našej ceste napísať dlhší článok, ale na začiatok aspoň hlavná myšlienka, ktorú som si z cesty priniesol, zhodou okolností v deň, v ktorý pápež František vyhlásil humanitárnu zbierku pre Ukrajinu.

Ukrajina a Slovensko sú si v mnohom podobné: zápasia s korupciou, nedostatkom peňazí, podobní sú aj politici v obidvoch krajinách, ktorí hrabú primárne pre svoje vlastné vrecká... rozdiel je však v tom, že Slovensko dostalo šancu na lepší život.
Ukrajina leží geopoliticky medzi západom a východom, v sfére vplyvu Ruska, z ktorej sa veľká časť jej obyvateľstva chcela vymaniť: tak prišiel Majdan. Reakciou Ruska bola anexia Krymu a vojna na Donbase. Politici, do ktorých ukrajinský ľud vkladal svoju dôveru väčšinou tiež sklamali. Nádej na lepší život v obyvateľoch Ukrajiny zhasína, z ľudí cítiť rezignáciu. Počas našej cesty sme dokonca od človeka z prostredia ukrajinskej armády počuli názor, že Ukrajine reálne hrozí rozpad, alebo rozdelenie.

Po roku 1989 obyvatelia Česko - Slovenska vzhliadali na krajiny západnej Európy, napríklad na Rakúsko a čakali od nich pomoc s budovaním nového spoločenského systému a prijatie do ich klubu. Tejto pomoci sa Slovensku dostalo, stalo sa členom NATO, EÚ a vďaka európskym peniazom výrazne zmodernizovalo krajinu.
Presne rovnakú pomoc dnes čaká Ukrajina, ktorá je však navyše ohrozená vojenskou agresiou Ruska a vojnou na východe krajiny. Ukrajina dnes vzhliada na západ, presne tak ako kedysi my. Slovensko je pre Ukrajinu západ a je teraz na rade, aby tak, ako sa kedysi pomohlo jemu keď to potrebovalo, pomohlo na oplátku Ukrajine. Nejde len o peniaze, ide o jasný signál, že keď Ukrajina bude na sebe pracovať, robiť reformy a jej obyvatelia sa rozhodnú, že chcú patriť k západu, že im to bude umožnené.
Bez debaty to bude dlhá cesta, lebo ekonomický, politický aj ľudský stav, v akom sa Ukrajina dnes nachádza je žalostný. Z toho, čo sme videli, sú najmä mladí ľudia nádejou, že na Ukrajine bude lepšie. Stredná generácia tu už môže zmeniť len málo a staršia - silne poznačená životom v Sovietskom zväze vôbec nič.
Ukrajinský ľud však potrebuje Nádej, že môže byť lepšie. My preto môžeme urobiť to, že odhodíme predsudky o tejto krajine a zmeníme jej obraz v našich hlavách. Nebudeme slepo veriť ruskej propagande a podporíme ukrajinskú mládež v štúdiu na západných univerzitách a učení cudzích jazykov. 
Toto všetko, je v našom najlepšom záujme, lebo keď padne Ukrajina, budeme mať všetci veľký problém.

Pripájam zopár fotiek z cesty na trase Ľvov- Černovice - Užhorod:

V uliciach Ľvova...





Historické centrum Ľvova je turisticky veľmi atraktívne

Na pamiatku padlých na východnej fronte


Ľvovská radnica

Výhľad z ľvovskej radničnej veže...



Jeden z najobľúbenejších suvenírov v uliciach Ľvova

Cestou do Černovice

Černovice pri rumunských hraniciach

Černovická univerzita, ktorej budovu postavil český staviteľ Josef Hlávka a je zapísaná na zozname UNESCO Pamäť sveta.

Nočný vlak Bukovina na trase Černovice - Kyjev


Staničná budova v Černovici







Foto z návštevy jedného z najväčších židovských cintorínov v strednej a východnej Európe.
Smutným faktom je, že to vyzerá, že sa o cintorín nikto nestará. Kopy smetia, polámané stromy a poválané náhrobné kamene... inde by sem prúdili davy návštevníkov, tu sme boli počas našej trojhodinovej návštevy úplne sami.


Centrum Černovice

V ukrajinských Karpatoch

Užhorod

Bratislava


Užhorodský skanzen...



Pre labužníkov ponúka Ukrajina skutočne skvelé sladké lákadlá.


(c) Text: Peter Janoviček, Foto: Robert Hofrichter, Peter Janoviček, 2016

Žiadne komentáre: