Miesto činu: Prešporok

Záhadné zločiny, hrôza a temné tajomstvá obostreli moje rodné mesto

Meno slovenského spisovateľa Juraja Červenáka som posledné roky registroval, ale vinou mojej miernej ignorancie domácej literárnej tvorby (až na diela Petra Pištanka, Michala Hvoreckého a zopár detektívok Dominika Dána) som sa k jeho knihám dostal až teraz. Na Červenáka ma naposledy upozornil Facebook albumom fotiek z krstu jeho poslednej knihy "Ohnivé znamenie" v bratislavskom Martinuse. Veľmi ma zaujalo, že sa jedná o historickú detektívku odohrávajúcu sa v Prešporku 16. storočia. Práve Prešporok a jeho dejiny je téma, môjmu srdcu blízka a preto som sa rozhodol, že si túto knihu nemôžem nechať ujsť. Ako som hneď zistil, "Ohnivé znamenie" je tretí diel série "Kapitán Stein a notár Barbarič"(v slovenčine vydáva vydavateľstvo Slovart) a kedže neznášam začať čítať príbehy niekde od prostriedku, tak som si zaobstaral najprv prvý diel s názvom "Mŕtvy na Pekelnom vrchu", neskôr "Krv prvorodených" a prečítal všetko po poriadku.

Pre tých, ktorí sú tak trochu pozadu a "objavili Ameriku" podobne ako ja až teraz, ponúkam zopár riadkov o hlavných postavách tejto knižnej série.
Ústrednými postavami sú už spomínaný kapitán Joachim Stein, rytier zo Striebornej skaly- veterán protitureckých vojen. Úzkoprsý, večne namosúrený, ale zato hrdina, ktorý nepozná strach. Jeho opakom je notár Matej Barbarič z Banskej Štiavnice: voľnomyšlienkár, milovník vína, dobrého jedla a žien. Trochu strachopud, ale zato s darom reči a diplomacie. Ako autor sám uvádza, ide o jedinú z trojice hlavných postáv, založenú na skutočnej historickej osobnosti. Túto dvojicu dopĺňa pre mňa osobne najzaujímavejšia postava kaprála Bohdana Jaroša, syna pražského kata Václava Jaroša, ktorý však zanechal výnosné rodinné povolanie a zbehol k vojsku. Táto tajomná a mĺkva postava vie čitateľa prekvapiť duchaplnosťou a odvahou. Temnou stránkou kaprála Jaroša je do vienka mu daná znalosť ľudskej bolesti, ktorá je často úspešne využívaná na nútené doznanie sa vinníkov trestných činov, ktoré traja hlavní hrdinovia vyšetrujú. Nejde pri tom o žiadnych samozvaných detektívov, ich pátranie posvätil samotný následník trónu arcivojvoda Matej Habsburský, ktorý ich poveril pátraním po zločincoch, ohrozujúcich ríšu.

"Niektoré vaše metódy sú drastické, ale rozhodne účinné. Rázny postup vám nevyčítam. Preto pri sebe nosíte moju pečať, aby sa vám každý bez rečí podriadil. Lenže tentoraz ste konali na vlastnú päsť. Bez môjho vedomia ste obrátili hore nohami hlavné mesto Uhorska."
Arcivojvoda Matej Habsburský v románe Ohnivé znamenie

A teraz konečne k samotnému románu "Ohnivé znamenie". Na tomto mieste nebudem z príbehu vyzrádzať nič viac, ako to, čo sa dočítate aj z knižnej obálky. Sám nemám rád, keď sa v recenziách, alebo článkoch o knihách dozviem detaily o deji knihy a navyše - ako som zaregistroval - sám autor za hrdelný zločin prezradenia dôležitých momentov deja alebo páchateľa vrážd, hrozí hriešnikom Jarošovými mučidlami.
Príbeh románu naštartuje nález ľudských ostatkov v podunajských lesoch medzi Viedňou a Prešporkom, ktorý privedie notára Barbariča na stopu vrahov, lupičov a únoscov mladých žien. Notár situáciu sám viac nezvláda a musí si zavolať na pomoc osvedčených kolegov Steina a Jaroša. Vyšetrovanie ich spoločne zavedie do Prešporka, ktorý bol v tej dobe  hlavným mestom Uhorska. Ich prácu tu komplikuje súperenie mešťanov s hradnou šľachtou, mŕtvoly stále pribúdajú a hodiny neúprosne tikajú a odpočítavajú hodiny života, ktorý zostáva úbohej unesenej mladej žene...

Ja sám som vyrástol na detektívnych klasikoch ako Sir Arthur Conan Doyle, Agatha Christie, alebo napríklad Robert van Gulik, ktorého romány sa mi pri čítaní Červenáka najviac pripomínali. V súčasnosti patrí medzi mojich obľúbencov Michael Connelly, alebo takmer čokoľvek s označením severské krimi, takže myslím, že ma v žánri detektívka len tak niečo neprekvapí.
Juraj Červenák ma však prekvapil a to v dobrom. Jedna vec je, že Červenák proste "vie písať", jeho knihy sú pútavé a človeka baví ich čítať, ale to samo o sebe ešte neznamená, že autor zvládne automaticky napísať dobrú detektívku. Juraj Červenák sa podľa môjho názoru každým románom zo série "Kapitán Stein a notár Barbarič" zlepšuje v umení písania detektívok a jeho tretiemu pokračovaniu série ani nemám čo vytknúť. Iste, človek môže na základe vývoja deja niekedy celkom úspešne tipovať, kto bude vrahom, ale Červenák je šikovný majster svojho remesla a príbeh dokáže skomplikovať a zahustiť tak, že čitateľa proste zmätie. To vedie k tomu, že čitateľ sa poddá, nechá prekvapiť a možno aj šokovať, lebo záver knihy bol pre mňa celkom slušne šokujúci a nečakaný.
Pre citlivejšie povahy musím spomenúť, že Červenákove knihy sú správne autentické v tom, ako vykresľujú obdobie našich dejín, ktoré rozhodne nebolo plné mieru a lásky k blížnemu a rovnako ani voňavé, nasýtenené svetlom a optimistické. Strach, násilie a choroby patrili ku každodennému životu, rovnako ako ukrutné mučenie jedincov, ktorí sa dostali do spárov svetskej, či cirkevnej súdnej moci. Všetko toto Juraj Červenák do svojich kníh zabudoval a vytvoril vierohodné stredoeurópske prostredie konca 16. storočia, do ktorého zasadil svoje postavy a príbehy. Znalosť dobových, dejín a prostredia sú veľkou devízou jeho kníh.

Vždy mi robí radosť, keď nájdem domáce dielo, alebo akýkoľvek produkt ľudského umu, ktorý vyčnieva nad priemerom a dokázal by ustáť v zahraničnej konkurencii. Knihy Juraja Červenáka pre mňa takými dielami sú a celkom by ma potešilo filmové, alebo televízne spracovanie napríklad románu "Ohnivé znamenie", ktorý si svojím napínavým dejom, tajomnou atmosférou a šokujúcim rozuzlením oňho vyslovene žiada a zároveň sa už teším sa na výlet do Viedne v štvrtom pokračovaní série.

Milujem staré mapy a veľmi sa mi páči nápad vložiť na predsádku knihy mapku dobového Prešporku. Toto je moje dobové zátišie s knihou.