15. 4. 2012

Titanic ako kultúrny fenomén



Dnes (15. apríla 2012) uplynulo sto rokov od potopenia parníka RMS Titanic vo vodách severného Atlantiku, pri ktorom zahynulo 1514 pasažierov a členov posádky.
Titanic sa stal legendou už pred svojím vyplávaním z dokov v Southamptone. Ztelesňoval totiž najvyšší stupeň dobového technického pokroku spojený s dovtedy nebývalou úrovňou luxusu pre pasažierov transatlantických plavieb.
Katastrofa, ktorá parník postihla, neuveriteľne zasiahla dobovú verejnosť - mýtus o nepotopiteľnosti Titanicu padol spolu s takmer neobmedzenou vierou v bezpečnosť modernej techniky.
Ako sa verejnosť dozvedala stále novšie a novšie detaily o katastrofe, začali sa rodiť legendy, ktoré príbeh Titanicu už nikdy neopustili. 
Médiá, ústne podanie a umenie vytvorili z potopenia Titanicu kultový príbeh - čosi ako báj, ktorú za tých sto rokov každá ďalšia generácia znova a znova spracováva do básní, piesní, divadelných hier, románov, literatúry faktu, rozhlasových hier, dokumentov, či hraných filmov. 
Z námornej katastrofy ako historickej udalosti sa stal popkultúrny fenomén - viac ako meno kapitána Edwarda Smitha pozná v súvislosti s Titanicom dnešná generácia režiséra Jamesa Camerona.  Jack Dawson a Rose DeWitt Bukater sú azda najznámejší pasažieri Titanicu. Na parníku cestovala v televíznom filme aj Catherine Zeta-Jones a v románe Williama Seila "Sherlock Holmes and the Titanic Tragedy: A Case to Remember" na ňom Sherlock Holmes zviedol svoj posledný boj s profesorom Moriartym.


Titanic je fenomén, aký v modernej kultúre nemá obdoby - veď napríklad kinematografiu sprevádza takmer od jej počiatkov až do dnes.


Prvá zmienka o Titanicu sa pre mňa spája s mojím dedkom, ktorý mi ako päťročnému chlapcovi ukazoval jeho obrázok v knižke Od parolode po loď atómovu a na nástennej mape sveta mal špendlíkmi vyznačenú trasu plavby Titanicu. Písal sa rok 1987 a Titanic bol pre svet zase objavený, po tom čo v roku 1985 objavil jeho vrak oceánograf Robert Ballard na prísnej tajnej misii pre americké námorníctvo. Samotná historka o objavení Titanicu prof. Ballardom by si zaslúžila filmové spracovanie - rozpráva o nej dokument National Geographicu "Vrak Titanicu a studená vojna", alebo zaujímavo napísaný článok na Technet.iDNES.cz.


V roku 1998 valcoval naše kiná megahit Jamesa Camerona Titanic - vďaka nemu sa historka o parníku neuveriteľne spopularizovala aj medzi generáciou vtedajších teenagerov. Z Leonarda DiCapria a Kate Winslet sa doslova cez noc stali hviezdy a Titanic s obrázkom bozkávajúcej sa dvojice na plagáte z Brava  zdobil steny mnohých izieb vtedajšej mládeže. Priznám sa, že film som vtedy v kine videl trikrát a asi som nebol jediný, lebo tržby z filmu boli astronomické. James Cameron mal finančne vystarané a mohol sa venovať svojej vášni - skúmaniu vraku Titanicu. Práve Cameron je spolu s prof. Ballardom považovaný najvýznamnejších prieskumníkov vraku Titanicu. James Cameron sám priznáva, že od roku 1995 uskutočnil k vraku 33 ponorov a každý znich trval priemerne 14 hodín. Na lodi tak strávil dokopy viac času ako sám kapitán Smith (National Geogprahic Česko, vydanie z apríla 2012, strana 103).
Filmový hit Titanic bol pre mňa impulzom, aby som sa o lodi dozvedel niečo viac - z mnohých po česky, alebo slovensky napísaných, alebo vydaných kníh  odporúčam knihu Miloša Hubáčka Titanic (prvýkrát vydaná v roku 1989 vydavateľstvom Panorama). Ide skutočne o podrobný opis plavby a katastrofy lode s množstvom faktov.
Cameron nebol zďaleka prvý, ani posledný ktorý sa rozhodol katastrofu lode vyrozprávať v hranom filme - na medzinárodnej filmovej databáze IMDb.com som našiel vyše stovky filmov tématicky súvisiacich s Titanicom. 
Prvé filmové krátkometrážne spracovanie katastrofy s názvom "Saved from the Titanic" vzniklo len 29 dní po potopení lode a do dnešných čias sa nedochovalo. Katastrofa fascinovala stále nových a nových filmárov a tak vznikol dokonca aj nacistický propagandistický film režiséra Herberta Selpina Titanic z roku 1943, ktorý si objednal sám rišsky minister propagandy Joseph Goebbels. Film sa dá pozrieť napríklad na YouTube - rozdelený na 9 časťí. O vzniku filmu pútavo rozpráva dokument "Nacistický Titanic"
Tématike Titanicu v populárnej kultúre sa dá venovať veľmi obsiahlo - na vytvorenie si prehľadu odporúčam článok z anglickej Wikipédie "RMS Titanic in popular culture".
Veľká časť filmov, inšpirovaných príbehom Titanicu žiaľ nedosahuje vyššiu umeleckú úroveň, v niektorých prípadoch sa jedná rovno o filmový brak - napríklad film "Titanic 2", ktorý dosiahol na Česko-Slovenskej filmovej databáze nelichotivé hodnotenie 7%.


Titanic, to je v dnešnej dobe v prvom rade biznis. 100 rokov od potopenia podnietilo vznik mnohých dokumentov, alebo televíznych hraných filmov o lodnej katastrofe. Ani jeden káblový dokumentárny kanál si nenechal ujsť príležitosť odvysielať dokument o lodi. Prestížne webové servery vytvorili špeciálne podstránky o Titanicu. National Geographic venuje veľkú časť aprílového vydania práve katastrofe Titanicu. Užívateľia sociálnych sietí môžu takmer zažiť na vlastnej koži udalosti noci, keď sa Titanic potopil - spoločnosť RMS Titanic Inc., ktorá vlastní práva na  ponory k lodi informuje pomocou Facebooku a Twitteru v reálnom čase o udalostiach spred 100 rokov.
Práve sté výročie potopenia lode uľahčilo Jamesovi Cameronovi znovunavrátenie jeho diela na filmové plátno - tentokrát v modernej 3D podobe (aj keď ide zrejme len o zisk, ale  Cameronovi treba priznať, že konverzia filmu dopadla veľmi dobre) a tak do kina mieria dnešní teenageri, ktorý v čase prvého uvedenia v kinách asi ani neboli na svete a s 3D okuliarmi zažijú snáď niečo podobné ako pred 14 rokmi ja. Pokiaľ to aspoň niektorého podnieti vygoogliť si informácie o skutočnom Titanicu, tak film splnil svoj účel. Pokiaľ to pre nich zostane len príbeh z kina, tak sa z legendy stal definitívne mýtus.


Peter Janoviček




(c) Text: Peter Janoviček, Foto: Wikipedia, Foto použité v texte: www.cesta.jp, 
     2012


Žiadne komentáre: