21. 9. 2019

O Pochode za život

Bratislavou pochodujem takmer za každú rozumnú vec, ale s Národným pochodom za život sa stotožniť nedokážem. Mám problém už s jeho názvom, ktorý obsahuje slovo národ, ktoré si u nás privlastňujú skupinky ľudí, ktoré sú mi prudko nesympatické.

Fráza "Pochod za život" znie ako fajn vec, ale organizátori za ňu schovávajú celé spektrum tém, ktoré potláčajú základné ľudské práva. Chceli by diktovať ženám, čo smú a čo nesmú robiť zo svojimi telami, obmedzovať právo na rodinu párom gayov a lesieb, alebo ľudom zakazovať či v prípade vážnej choroby smú dobrovoľne ukončiť svoj život. Všetko toto schovávajú za prázdne frázy o rešpekte, úcte k životu a bez hanby sa pritom oháňajú Bohom.

V modernej spoločnosti nemajú mať príkazy a zákazy ľudí, schovávané za Boha, žiadne miesto. To patrí kamsi do stredovekej minulosti. Pochod za život si predstavujem ako pochod za práva všetkých ľudí, bez ohľadu na ich národnosť, pohlavie, orientáciu, alebo vierovyznanie, ako pochod za úctu k zvieratám a k Zemi, volajúci za rešpektovanie jej zdrojov.

Čerešničkou na torte je, že medzi tisíce silne veriacich ľudí, ktorí nasledujú (akokoľvek nesprávne, ale predsa len väčšinovo úprimné) volanie svojich kňazov, sa zajtra zamiešajú vlci k ovčom rúchu - bandy bigotných fanatikov, nacionalistov a dokonca fašistov, ktorí si budú prihrievať polievočku pred parlamentnými voľbami, ktoré nás čakajú budúci rok. Keď žiadny iný argument, tak aspoň ten jeden by u podporovateľov pochodu mal zavážiť:
S fašistami sa nepochoduje!

1 komentár:

Anonymný povedal(a)...

Peťo, palec hore za tento krátky príspevok! Slovné spojenie "prudko nesympatické" je milé. :) H.G.