15. 7. 2009

Reportáž: Maroko 2009

Tento príspevok nie je odo mňa, ale od môjho brata Jura. Pôvodne bol napísaný pre server Kyberia, ale mne sa páčil, tak ho ponúkam v pôvodnej a neskrátenej verzii aj na mojom blogu.






Juraj Janoviček: Maroko trip ´09

Keby ste mali chuť, nech sa páči,pár mojich postrehov a fotiek z výletu (fotky nie sú moje - ukradli mi foťák predposledný deň cesty - pozbierané od kamarátov čo nás boli navštíviť, akurát ten fisheye je odomňa...)

Cieľom bolo Maroko a jeho vlny, teda surf trip. Šli sme dvaja,bratranec Bobo a ja, celá cesta v aute VW T3. Najazdených cca 12 000 km, celkom zaujímavý fakt že sme ani raz neprekročili rýchlosť jazdy viac ako 80km/h (auto to neumožnovalo)...samozrejme že nám to nevadilo, lebo sme sa ani neponáhlali :)

Časovo to vyšlo takto:

15.2. az 24.2. Portugalsko
24.2. az 7.5. Maroko+Západna Sahara
7.5 az 10.5. Španielsko
10.5. az 25.5. Portugalsko
25.5. az 29.5. cesta do Rakúska
29.5 az 4.6. Rakúsko


Portugalsko

Prileteli sme do Lisabonu, stretli sme sa s kamarátkou, strávili tam deň a šup aj s ňou a jej autom rýchlo na juh, do Algarve...Naše auto prezimovalo v kopcoch neďaleko Lagos, vyzdvihli sme si ho a pripravili na cestu.

Samozrejme že sme hneď šli na pobrežie k vlnám. Nádhera. V zime to tam má úplne inú atmosféru, všetko je zelené, kvitne, pri cestách dozrievajú pomaranče a citróny, žiadny turisti iba surferi a hlavne neuveriteľné vlny a príjemné teplo!!! V zime to tam je fakt hlavne pre skúsených surferov, tak som si dával pozor a nevrhal sa všade, kde sa to lámalo hehe...Freaks čo tam žijú, sa len presťahovali na inú pláž, z Amado na Baranco, boli sme navšťíviť známych, komunita zostala.


Maroko+Západná Sahara

Kúpili sme si lístok na trajekt, odchod zo španielskej Tarify do marockého prístavu Tanger (cena spiatočného lístku pre dve osoby a dodávku 300 euro). Práve až na tomto trajekte sme si začali uvedomovať aké dobrodružstvo nás čaká, keď sme boli zrazu medzi arabmi a zacítili vônu prvého hashu.

Kultúrny šok. To bola prvá vec čo nám krajina ponúkla (tak ako vždy keď človek navštívi novú krajinu), „iný“ ruch na ulici, každý ponúka dáky tovar a určite nezostanete nepovšimnutí od obchodu-chtivích miestnych...ale je to aj vždy sranda, totálna dezorientácia a šoférujete si dakde v afrike vlastnú dodávku a netušíte kam idete, príjemny pocit.

My sme sa rozhodli že po ceste späť bude dosť času si obzerať mestá a spoznávať krajinu a vydali sme sa rovno na juh,do oblasti okolo Taghazout - hlavnej surfovej lokality v Maroku (pre info je to asi 30km severne od veľkého mesta Agadir, kde je aj najbližšie letisko).

Hlavná surf sezóna je cca od novembra do polky marca, to znamená že sú ideálne podmienky na surfovanie, dobrý a pravidelný swell, málo vetru a pod...čo sa týka kvality vĺn, Maroko ponúka neuveriteľné spoty, kde sa vlny krásne lámu, možnosťi dlhých ridov a asi aj preto je tak navštevované surfermi z celého sveta. Až keď človek spozná aké náročné to ale môže byť, keď sme tam na vlastnú päsť, s vlastným autom ktoré je našim domovom, začne prehodnocovať kde ostane, kde to je bezpečné, kde bude mať trochu kľudu...Aby ste rozumeli, strašne vela ludí tam chodí takto, s vlastnou dodávkou či autobusom či karavanom, kde bývajú, je to naozaj super,dá sa vidieť vela zaujímavých miest a hlavne je tam taká malá komunita medzi ľudmi z európy resp. je príjemné a bezpečnejšie cestovať a parkovať s niekým od koho nemusíš očakávať podvod.

Prvý mesiac sa nám najviac páčil, príjemné počasie, vela sympatických ludí s ktorými sme sa skamarátili a strávili vela času a zábavy, super surf a hlavne sme ešte spoznávali kultúru a nemali sme plné zuby niektorých vecí.

Vlastne dni bežali veľmi rýchlo, surf ráno a večer,medzitým veľa jedla a relax...nie vždy to bolo samozrejme takéto jednoduché ale v podstate takto by to malo byť :). Hmm majú vela jahôd, avokádové chleby furt a aj tie jogurty boli fakt chutné.

Zhruba po tom mesiaci sme si povedali ze ideme pozrieť južnejšie, nakoniec sme sa dostali do Západnej Sahary, mesto Dakhla a odtiaľ ešte kúsok južne. Tam už vlastne nie je nič, iba púšt, najprv kamenná a potom piesková. Vedie tam iba jedna cesta na pobreží a tade jazdia všetci, od miestnych obyvateľov cez kamióny až po turistov. To bolo celkom zaujímavé vidieť, duny, piesok, ťavy pasúce sa pri ceste, kilometre ničoho, vysoké útesy kde končí Afrika, extrémne jednoduché obydlia rybárov, a zase ten piesok :). Veľa sme o tejto časti Maroka nevedeli kedže nám turistického spievodcu ukradli heh, ale sme si povedali že šak skúsime. Pred a za každým mestom sú vojenské kontroly kde treba vypĺnať tlačivá, prípadná kontrola auta a občasný úplatok v podobe piva či iného tovaru ktorý tažko dostať. Celkom vtipný bol prvý deň keď nám vojaci oznámili že sú tu zamínované oblasti a nemáme zliesť z hlavnej cesty a potom nám zasa iný policajt povedal že to už je odmínované...no tak sme to skúsili a jazdili sme iba tam kde boli cesty od iných aút vyjazdené a kde nebol moc hlboký piesok (aj tak sa nám ale podarilo zapadnúť pár krát a následne aj hodiny vyhrabávať.. :). Inak videli sme jeden vrak vybuchnutého auta ktoré zliezlo z cesty.

Tam južnejšie to už začalo nadobúdať charakter „čiernej afriky“, tmavší ludia, názvy miest ako Boujdour,Laayoune, každé sídlo vzdialené večšinou od seba 150km, pumpy s názvom Afriqua či Oilybia...proste napriek tomu že to bolo Maroko, bolo to predsa iné.

Tu sme strávili asi 3 týždne, nechali sme tu odstrániť koróziu a nalakovať dodávku za smiešnu cenu (pracovalo na nej aj dieťa ale to je tu bežné..), strávili dve noci v lacnom hoteli asi s 50 švábmi na izbe kým sme mali horúčky z miestnej pizze hehe...a hlavne bol tu velmi dobrý spot na surf o ktorom vedel málokto a bývali - teda parkovali sme priamo na ňom, asi 2m od oceánu. Ja som síce práve celé toto obdobie presedel v aute lebo som si rozrezal nohu predtým a nemohol som ísť do mora. To bol celkom deprimujúci čas pre mňa.

Na začiatku apríla nás prišli navštíviť kamaráti, tak sme sa vrátili späť k Agadir, kde sme vždy každého vyzdvihli na letisku a šli niekam kde sa nám páčilo resp. kde boli vlny...

Pekné miesto bolo práve v tej oblasti okolo Taghazoute, asi 50km do kopcov, s názvom Paradise Valley, prvé miesto kde sa usídlili hippies z európy v 60.rokoch. Bolo to neuveriteľne krásne, po dlhom čase sme videli zeleň, kvety, palmy, sladkú vodu...je to dlhé údolie, plné paliem, potokov, kaskád a nakonci je veľký vodopád. Príjemné miesto si nachvíľu oddýchnuť.

Čo sa týka počasia, február a polka marca bolo príjemne teplo okolo 25 stupňov, a potom začal fúkať silný chladný vietor, každý jeden deň a verte že moc toho sa v tom vetre robiť nedá...to bolo strašná škoda, keby sme to vedeli určite prídeme skôr, tak ale dobre vedieť dobudúcna. Ono tam stále svieti slnko, každý deň ale vietor fúkal až kým sme neodišli, volajú ho aj „sharky wind“.

Táákže až po odchod toho 7.mája sme sa pohybovali po pobreží medzi Agadir a Essaouira, tam kde sme to už poznali, kde boli práve vlny ktoré vietor neničil, kde sme mali kamarátov miestnych a kde to bolo proste „easy“....


Portugalsko

Veľmi rýchlo sme utiekli, išli sme bez spania strašne veľa hodín a až keď nás trajekt vyhodil v Európe sme si vydýchli. Kľud. To sme potrebovali...vyspali sme sa v Tarife na pláži a šli ďalej do Algarve, gold coast Portugalska. Dosť sme sa ponáhlali aby sme stihli veľký swell na Arrifane (dedinka a velmi dobý spot na JZ pobreží).

Tu ako naschváľ fúkal výnimočne vietor, čo tu vôbec v tomto období nie je bežné. Ale nevadilo nám to. Boli sme radi že sme „doma“ , kde je čisto a kľud. Užívali sme si dni na pláži a bolo to príjemné zregenerovanie sa.


Cesta späť + Rakúsko

Bobo sa rozhodol že si zobere všetky veci čo tam mal odložené z predošlých rokov čo tam žil, tak sme auto naplnili doslova až po strechu ( 8 surfov,komplet pc, velikánska stará bedňa plná vecí,gitara a iná haraburdy) a vidali sa na cestu.

Trasa: Lagos-Faro-Sevilla-Cordoba-Valdepenas-Valencia-Barcelona-Perpignan-Montpellier-Marseille-Nice-Genova-Piacenza-Bolzano-Innsbruck-Salzburg.

Po ceste sme sa jedine zastavili pozreť Monako, okúpať/umyť sa v mori v Španielsku, zaplávať si v Lago di Garda a inak iba na pumpách :)

4 dni v aute, furt jazdenie, 12 az 16 hodin denne sme išli, nasračky unavený, nebolo ani kde spať, v aute tak sme improvizovali...ale nakoniec sme došli a klakli na kolená a pobozkali naše autíčko/bus že nás nikde nenechal visieť a doviezol až domov.


Problémy? a moje postrehy

Po tejto ceste späť nás ale kompletne vykradli v noci,kým sme spali (buď sme sa nezobudili alebo nám dali uspávací plyn,kto vie), nedoporúčam nikomu spať na poslednom parkovisku/pumpe na diaľnici v Španielsku pred Francúzskom...dodatočne sme sa od policajtov dozvedeli že nočné lúpeže sú tu veľmi bežné!!!

Čo sa týka problémov v Maroku, okrem toho že vám po určitom čase začne liezť na nervy to neustále ponúkanie hocičoho či presviedčanie o výmene, lúpeže sú bežné, nočné vykradnutia taktiež, rozbité čelné sklá na aute od kameňov čo deti hádžu tiež. A ja osobne by som tam nepustil svoju priateľku samú, bola by určite obťažovaná (Bobo tam mal dievča na 3 týždne a hovorím z vlastných skúseností že iba raz šla sama čurať a už ju dakdo tlapol po zadku) a aj tak celkovo nevidel som žiadne európske dievčatá vyslovene samé bez priateľov. Inak si myslím že kriminalita tu je postavená celá na malých veciach, teda že netreba sa obávať vraždy (počuli sme iba o dvoch tam kde sme práve boli a to bolo vzájomné medzi lokálnymi lebo boli opitý) ale skôr okradnutia či podvodu. Samostatná kapitola je alkohol, nevedia piť a keď sú opitý správajú sa väčšinou podráždene a aj nám sa to stalo osudným a museli sme riešiť agresívnych opilcov. Inak húlenie im problémy nerobí, kedže uplne každý tam ten hash fajčí...a islam,hmm, máloktorý arab sa podla neho aj správa podla mňa. Tak som to videl ja.

Inak sú marokánci veľmi milý a pohostinný, ak práve to nie je bussines typ :) musím povedať že sme spoznali veľa príjemných hlavne mladých ľudí a spravili sme si o nich dobrú mienku, ale väčšinou tí „v pohode“ sú práve tí, ktorí už majú určité skúsenosti s európskym spôsobom života.

Bol som prekvapený že surf a celkovo surfová kultúra je tam celkom rozšírená, otvárajú surf shopy a surfové školy pre európanov a snažia sa celkovo krajinu spopularizovať. Inák locals sú velmi dobrí surfery of course :).

A čo sa týka krajiny, je veľmi pekná a rozmanitá, od hôr so snehom až po púšť, nekonečné skalnaté pobrežie s kilometre dlhými plážami. Aj keď musím priznať že mi trochu vadilo znečistenie krajiny, úplne všade odpadky a výkaly, či na pláži, či v meste a aj oceán a jeho čistota sa nedá porovnávať s dačím iným...ale tak, iná kultúra a iný ľudia, tak to chodí vo svete :).

Fotogaléria k článku



(C) Juraj Janoviček, 2009

2 komentáre:

Anonymný povedal(a)...

galeria

http://my.opera.com/crewT/albums/show.dml?id=822661

ivi povedal(a)...

Zaujímavé čítanie, muselo to byť super dobrodružstvo. Večná škoda ukradnutého foťáka, mohli v ňom byť naozaj exkluzívne fotky.